Pozor na ohrozenie zdravia hlukom

Z evidencie rizikových prác vyplýva, že v riziku hluku pracuje v SR viac ako 87 000 zamestnancov, čo pri porovnaní s celkovým počtom 170 000 osôb vykonávajúcich rizikové práce znamená, že takmer každý druhý zamestnanec v rizikových profesiách pracuje v nadmernom hluku.

Vyššie spomenuté alarmujúce čísla, rovnako ako aj niekoľko desiatok každoročne priznaných nových poškodení sluchu profesionálneho pôvodu (v počte priznaných chorôb z povolania je porucha sluchu piatou najčastejšie priznanou chorobou z povolania), sú dostatočným dôvodom, aby sme tejto problematike venovali náležitú pozornosť. Úroveň hluku v životnom i pracovnom prostredí sa zvyšuje, hluk nás obklopuje prakticky všade, takže dnes sa už bežne hovorí o „akustickom smogu“. Je preto dôležité, aby všetci, ktorí s touto problematikou prichádzajú do kontaktu – zamestnávatelia, orgány zdravotného dozoru, tvorcovia legislatívy, odborári, ale aj samotní zamestnanci – vyvinuli maximálne úsilie na odstránenie alebo aspoň zníženie pôsobenia hluku a ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci.

Hluk je každý nežiaduci, nepríjemný, rušivý alebo škodlivý zvuk. Šíri sa prostredníctvom zvukových vĺn, ktorými sa prenáša akustická energia. Pri posudzovaní hluku sa najčastejšie zaoberáme hlukom, ktorý sa šíri vzdušnou cestou. Zvukové vlny sa však môžu šíriť aj stavebnou alebo strojnou konštrukciou a následne byť vyžarované do okolia.

Pôsobenie nadmerného hluku sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a v rôznych oblastiach. Patrí medzi najvýznamnejšie bionegatívne činitele v našom životnom a pracovnom prostredí. Je rušivým faktorom pri práci, odpočinku, spánku i pri komunikácii medzi ľuďmi. Môže poškodiť nielen sluch, ale aj iné psychologické a fyziologické reakcie organizmu.

Najvýznamnejšou a najtypickejšou zmenou v dôsledku expozície hluku je poškodenie sluchu. Nadmerný hluk poškodzuje vláskové bunky vnútorného ucha, čo vedie k zmenám kvality sluchu.

Zmeny sú spočiatku len dočasné, prechodné (dočasný posun sluchového prahu) a po skončení hlukovej expozície sa sluch dokáže vrátiť do pôvodného stavu, ale v dôsledku dlhotrvajúceho, opakovaného pôsobenia hluku alebo silných zvukových podnetov môžu vzniknúť zmeny trvalé. Vtedy hovoríme o trvalom posune sluchového prahu a poškodenie sluchu je nevratné.

Iným druhom poškodenia sluchu je akustická trauma. Na rozdiel od vyššie spomenutého postupného zhoršovania sluchu akustická trauma vzniká v dôsledku krátkeho, ale intenzívneho zvukového podnetu (napr. tresk, výstrel, expozícia), pri ktorom dochádza k mechanickému poškodeniu vnútorných štruktúr ucha (napr. prasknutie bubienka, zničenie štruktúr vnútorného ucha).

Častými sprievodnými javmi poškodenia sluchu v dôsledku pôsobenia nadmerného hluku sú rôzne pískania, zvonenia a šelesty v uchu (tinitus). Tieto zvuky sú často zároveň aj prvými varovnými príznakmi nadmernej hlukovej expozície a začínajúceho poškodenia sluchu. Nedoslýchavosť je však len jednou stránkou tohto ochorenia. Ľudia s postihnutím sluchu v dôsledku zhoršenej komunikácie a z toho vyplývajúcich nedorozumení často získavajú pocit izolácie (nevedia, o čom sa ostatní rozprávajú, nedokážu sa zapojiť do rozhovoru), takisto zmena niektorých návykov (zvyšovanie hlasitosti pri počúvaní televízie alebo rádia nad bežne únosnú mieru) sa časom stáva zdrojom konfliktov. Aj preto sa okrem zdravotného problému z ich ochorenia nakoniec stáva aj problém sociálny.

Hluk aj pri nižších hladinách môže vyvolávať stres, ktorého účinky sa prejavia zmenami zdravotného stavu. Napríklad mnohé štúdie preukázali zvýšenie pulzovej frekvencie a krvného tlaku, poruchy činnosti tráviaceho systému, pokles imunity osôb dlhodobo exponovaných nadmernému hluku.

Dnes už existuje len veľmi málo ekonomických odvetví, v ktorých by hluk v takej alebo onakej forme nepredstavoval zdravotný či spoločenský problém. Okrem známych a vcelku predpokladaných oblastiach priemyselnej výroby (strojárstvo, drevospracujúci priemysel, doprava, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, baníctvo a pod.), sa problém hluku vyskytuje aj tam, kde by sme ho ako profesionálny problém možno ani nehľadali. Napríklad pri hre symfonického orchestra sa nameria okolo 100 dB, v školskej telocvični môžu byť učiteľ i žiaci exponovaní hluku dokonca až 115 dB. Počas rockového koncertu a diskotéky sú hudobníci a diskdžokej exponovaní hladine hluku okolo 100 až 115 dB i viac, ale napríklad bezpečnostná a poriadková služba je počas koncertu exponovaná hluku 95 dB a viac, podobne ako aj obsluha v bare s hudobnou produkciou. Okrem už tradičných profesií sa objavujú nové profesie s profesionálnou expozíciou hluku, ktoré takisto rozširujú zástupy kandidátov na možné poškodenie zdravia z nadmerného hluku. Napríklad v tzv. call centrách pociťuje subjektívne zhoršenie sluchu ako dôsledok ich profesie až 39 % zamestnancov. Podľa niektorých prieskumov viac ako polovica zamestnancov nedostala od svojho zamestnávateľa žiadne informácie alebo praktický výcvik týkajúci sa rizika z expozície; v prípade zamestnancov call centier tento nedostatok udáva až 90 % zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný chrániť zdravie a bezpečnosť zamestnancov pred všetkými rizikami súvisiacimi s hlukom pri práci a vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti o ochrany zdravia pri práci sú dané zákonom Národnej rady SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom Národnej rady SR č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne povinnosti týkajúce sa zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v nadmernom hluku ukladá zákon Národnej rady SR č.126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č.115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

Zamestnávateľ je povinný:

-     vykonať posúdenie rizika z expozície hluku

-     vykonať opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika z expozície hluku

-     zabezpečiť informovanosť a praktický výcvik pre zamestnancov

-     zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov

Posúdenie rizika:

Pri posudzovaní musí zamestnávateľ zvážiť všetky druhy rizika hluku ako:

-     úroveň, typ a trvanie hluku

-     akčné a limitné hodnoty expozície hluku

-     vplyv na zdravie a bezpečnosť osobitných skupín zamestnancov

-     možnosť vzájomného pôsobenia hluku a iných faktorov pracovného prostredia (napr. vibrácie alebo látky s toxickým účinkom pre sluch)

-     možný vplyv hluku na bezpečnosť pri práci (prekrývanie akustických varovných signálov, rušenie komunikácie a pod.)

-     informácie získané zo zdravotného dohľadu

-     dostupnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) a iné.

Ak neprimeranú hlučnosť nemožno odstrániť vhodnými opatreniami, napr. protihlukovými clonami, izoláciou a pod., zamestnávateľ poskytne zamestnancom vhodné a primerané OOPP na ochranu sluchu. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky a tiež vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky. Na základe posúdenia rizík zamestnávateľ určí pracoviská alebo pracovné miesta, na ktorých sú zamestnanci exponovaní hluku presahujúcemu horné akčné hodnoty expozície, tieto pracoviská označí bezpečnostným a zdravotným označením a prístup na tieto pracoviská obmedzí, ak je to technicky uskutočniteľné a vykoná opatrenia na minimalizovanie ohrozenia zdravia zamestnancov hlukom.

Avšak nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec má povinnosti, ktoré musí v súvislosti s týmto nariadením vlády plniť. Má povinnosť podrobiť sa mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadke ak sú na to dôvody dané ochranou ich zdravia a keď to nariadi orgán na ochranu zdravia. Zamestnanci sú povinní dbať pri práci na svoju bezpečnosť, používať osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu, dodržiavať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Na odstránenie alebo zníženie rizika z expozície hluku by sa mali realizovať opatrenia v nasledovnom poradí:

1.    odstránenie zdroja hluku

2.    zníženie hluku na zdroji

3.    kolektívne opatrenia (priestorové a stavebné riešenia, zmena organizácie práce)

4.    individuálne opatrenia (OOPP)

S využitím údajov uverejnených

na www.ip.gov.sk, www.ruvzbj.sk

spracovala:

Ing. Ivana Darmová

pover. vedením odd. PPL

RÚVZ v Žiari nad Hronom