Nedovoľme mozgu aby zlenivel.

Týždeň mozgu –  Alzheimerova choroba.

 

V dňoch 11. – 17. marca 2013 bude prebiehať už 6. ročník úspešnej celosvetovej akcie „Týždeň mozgu“, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog , jeho schopnosti a zraniteľnosť. V Slovenskej republike je akcia iniciovaná Slovenskou Alzheimerovou spoločnosťou, Nadáciou MEMORY, Centrom Memory v spolupráci s Neuroimunobiologickým ústavom SAV.  Aj náš Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom sa už niekoľko rokov zapája k týmto aktivitám formou prednášok pre verejnosť mladšiu i staršiu, organizovaním výjazdových aktivít poradne zdravia,  dňa otvorených dverí na RÚVZ  a i.

Zopakujme si niečo o mozgu a pamäti.

Ľudský mozog s váhou cca 1,5 kg s približne 100 miliardami nervových buniek je centrom všetkých životných funkcií (pozornosť a koncentrácia, myslenie, orientácia, reč, pamäť), riadi naše schopnosti, vedomosti a zručnosti, reguluje náš zdravotný stav. Každá ľudská činnosť podporuje vytváranie výbežkov nervovej bunky a vďaka tomu sme schopní učiť sa a pamätať si. Mozog pozostáva z dvoch polovíc (hemisfér).

Pravá mozgová hemisféra – umelecká, tvorivá, vníma informácie celistvo (emócie, intuíciu, priestorové vnímanie, kreativitu, abstraktné myslenie, predstavivosť). Posilňuje ju tanec, spev, kreslenie a tiež rôzne meditačné cvičenia ako napr. joga. Ľavá mozgová hemisféra – analytická vníma informácie analyticky. Jej úlohou je posudzovanie, analytické myslenie, verbálna komunikácia, logické a racionálne myslenie, vôľa, iniciatíva a senzorické schopnosti. Môžeme ju posilniť lúštením hádaniek, sudoku, krížoviek a vedením debaty.

 Funkcia pamäte spočíva v prijímaní a uchovávaní informácií a ich vyhľadávaní v čase potreby.

Krátkodobá pamäť má malú kapacitu, trvá 2minúty až niekoľko dní a závisí od kvality zmyslových orgánov. Tu je dôležitý pre jej zlepšenie tréning pamäti. Cvičiť ju môžeme pamätaním si telefónnych čísel, mien ľudí, s ktorými sa stretávame alebo zoznamu nákupu. Dlhodobá pamäť má tri formy. Procedurálna – pohybová pamäť, ktorá zahŕňa chôdzu, šport, násobilku, reč a pod. Epizodická forma-  predstavuje udalosti prežité v určitom čase na určitom mieste. Sémantická forma - hovorí o pochopení významu slov, názvov predmetov a vedomostiach človeka.

Pamäť budujeme už od útleho detstva, najvyššia je v produktívnom veku a počas života, s pribúdajúcim vekom, klesá. Dôležité je udržiavanie a zvyšovanie kapacity pamäte  prijímaním nových informácií.

Čo je  Alzheimerova choroba?

Alzheimerova choroba (ACH) je veľmi pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti. Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.

Alzheimerova choroba začína nenápadne, pozvoľne sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Je najčastejšou formou demencie.

Čo hovoria štatistiky a prognózy?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. V súčasnosti je na svete 24 miliónov ľudí postihnutých  ACH, pričom každoročný prírastok je 4 a pol milióna nových prípadov. Podľa predpokladov sa počet ľudí trpiacich demenciou Alzheimerovho typu každých 20 rokov zdvojnásobí. Vo vyspelých krajinách vzrastie počet chorých do roku 2040 o 100%, v rozvojových dokonca až o 300%. Výskyt ochorení narastá s vekom, výskumy však potvrdzujú, že toto ochorenie sa v niektorých prípadoch začína okolo tridsiateho roku života. V Európe ACH  a príbuznými ochoreniami trpí 7,3 miliónov ľudí. V roku 2040 bude nimi trpieť 11 miliónov Európanov. Na Slovensku bolo v roku 2008 približne 60 000 pacientov s ACH a príbuznými ochoreniami (o túto skupinu sa stará približne 100-150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov), predpokladaný počet postihnutých v roku 2040 je 180 000 pacientov.

Rozoznajme ju včas.

Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr Prvé príznaky ACH pripisujú postihnutí alebo ich príbuzní starnutiu, stresu alebo depresii. Stresová udalosť len viac zviditeľní príznaky existujúceho ochorenia urýchli jeho prejavy (napr. úraz, pobyt v nemocnici, operácia a i.). Ako prvý príznak ochorenia sa objavujú ťažkosti so správnym pomenovaním predmetov, zjednodušovanie reči, či používanie stereotypných viet. Schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, izolácia. (povahové zmeny, strata záujmu o prácu, koníčky,  podozrievavosť,  problémy so zvládaním predtým bežných činností, zlyhávanie v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh, neraz sa nadmerne zvýraznia negatívne povahové črty z minulosti, ako nutkavé konanie, agresivita, pokojní, ovládajúci sa ľudia začínajú byť impulzívni, neznesiteľní, neraz dokonca násilní). Poruchy pamäti často sprevádza depresia z uvedomenia si neschopnosti zvládať vlastný život i odkázanosť na iných. Môže sa objaviť nepokoj, strach z okrádania,  pocity opustenosti, obdobia výbuchov pri rozhovore, nemotivovaný plač alebo násilné správanie. Jedným z najzávažnejších príznakov sú poruchy spánku. Postihnutý v noci nespí, blúdi po miestnostiach, presvedčený že je čas obeda alebo vychádzky a dožaduje sa ich.

V strednej fáze ochorenia prestáva postihnutý chápať nové informácie, nezriedka sa stratí i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, aj keď ju ešte úplne nestratil. Je ohrozený pádmi, žiada pomoc pri bežných činnostiach (umývaní, obliekaní, jedení). Pohybuje sa však bez pomoci a väčšinou aj stravuje. Neskôr prídu skraty v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia.

V pokročilom štádiu ACH postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne vytratila. Môže sa pridružiť strata komunikácie, najmä slovnej. Zhoršuje sa prehĺtanie, zvyšuje sa riziko komplikácií, ako sú podvýživa, dehydratácia, infekčné ochorenia.

Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov, v priemere najčastejšie od osem do desať rokov.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby:

Z neovplyvniteľných rizikových  faktorov sú to ženské pohlavie, genetická záťaž - pozitívna rodinná anamnéza (výskyt ochorenia v rodine), vek (výskyt ACH stúpa s vekom)

Z ovplyvniteľných rizikových faktorov sú to úrazy hlavy, spojené najmä so stratou vedomia, vzdelanie, u osôb s nižším vzdelaním je zvýšené riziko rozvoja ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu tzv. „mozgová skleróza“ ako urýchľovače nástupu príznakov ochorenia.

Jednou z preventívnych opatrení pred ACH je potreba čo najviac znížiť ovplyvniteľné rizikové  faktory – správnym životným štýlom (zdravá výživa, dostatok pohybu), udržiavanie hodnoty cholesterolu, krvného tlaku vo fyziologických hladinách.

Ako si chrániť mozog?

Pomôžu nám ochranné faktory Alzheimerovej choroby - stály tréning pamäti, zvyšovanie vzdelania, dostatok vitamínov E,C,B,  prevencia úrazov- najmä hlavy.

Takisto ako svalové bunky potrebujú fyzickú aktivitu na udržanie kondície, tak aj nervové bunky potrebujú byť neustále aktívne, aby sa tvorili nové výbežky a spojenia medzi nimi. Ak sa  budeme vyhýbať psychickej aktivite a len pasívne prežívať každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú.

Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.

Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií, ktorý buduje "duševnú rezervu". Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi. Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou prirodzeného zhoršovania pamäti, ktoré prichádza vekom, resp. prevenciou Alzheimerovej choroby.

Možnosť vyliečenia ACH dnes ešte nie je, sú však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť  príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých, ako aj rodinných príslušníkov. Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého.

Čím skôr sa choroba rozpozná, čím skôr sa zaháji liečba, tým väčšia je šanca  na zmiernenie jej priebehu.

___________________________________________________________________________

Vyskúšajme si Silu mozgu

Počas dvoch minút si skúste zapamätať týchto desať slov v poradí, v akom idú za sebou:

bonbón - hlava - medveď - farma - prsteň - mačka - Jana - náhrdelník - deväť - pero

Teraz tento zoznam zakryte. Potom slová povedzte najprv za sebou ako nasledujú, potom v opačnom poradí. Aké bolo siedme slovo v poradí?
Ďalej u každého slova použite rôzne pripomienky, ako napríklad: Bonbón je u mňa jednotka. Dve hlavy sú lepšie ako jedna. Tri medvede, to je skvelý príbeh. Na farme sú štyri zvieratá. Päť prsteňov na päť prstov.
Teraz už isto viete, ako na to... Skúste to znova s inými slovami! Môžete to využiť v bežnom živote (pamätanie si zoznamu potravín, ktoré chcete nakúpiť atď.)

Voľne preložené z anglického originálu "It´s Mindboggling!"so zvolením Dana Alliance for Brain Initiatives, www.dana.org.

 

 

Zdroj:www.alzheimer.sk

http://www.alzheimer.sk/centrum-memory/sluzby/treningy-pamati/ako-si-zachovat-funkcny-mozog.aspx)

 

MUDr. Zina Košťanová

Oddelenie podpory zdravia RÚVZ Žiar nad Hronom