PARKINSONOVA CHOROBA

 

Parkinsonova choroba je progresívne (napredujúce) ochorenie, pri ktorom dochádza k predčasnému a nadmernému ubúdaniu nervových buniek (neurodegeneratívne ochorenie) v niektorých častiach nervového systému, predovšetkým v hlbokých štruktúrach mozgu (nazývajú sa bazálne gangliá). Odumierajú nervové bunky produkujúce dopamín, ktorého nedostatok je zodpovedný za hlavné klinické príznaky ochorenia, pretože sa významnou mierou podieľajú na regulácii pohybu. Dopamín je látka, ktorá pomáha prenášať informácie medzi nervovými bunkami (neurotransmiter).

Ochorenie prvýkrát opísal anglický lekár James Parkinson v roku 1817 a podľa neho nesie meno. Je charakterizované štvoricou príznakov - trasom, svalovou stuhnutosťou, spomalením pohybov a poruchami rovnováhy v postoji a pri chôdzi. Prejavy a priebeh Parkinsonovej choroby sa môžu výrazne líšiť od pacienta k pacientovi a menia sa aj u toho istého pacienta s postupnou progresiou ochorenia. Odhaduje sa, že Parkinsonova choroba postihuje asi 5 - 8 tisíc občanov Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že na jej vzniku sa podieľa životné prostredie, dedičnosť, vplyv drog a chemických látok. Mnoho prípadov však nie je diagnostikovaných, lebo ľudia aj lekári podceňujú príznaky, prípadne ich nesprávne liečia.

Prejaviť sa môže aj po mnohých rokoch po prekonaní vírusového zápalu mozgu, po otravách mangánom, oxidom uhoľnatým, metylalkoholom, po dlhodobej aplikácii antidepresív a narkotík. Sú popisované prípady poúrazové a aj súvislosti s rozvojom aterosklerózy. Predpokladá sa aj súvislosť s nedostatočnou činnosťou pečene a pohlavných žliaz.

Počiatočné štádium Parkinsonovej choroby

Počiatočné príznaky Parkinsonovej choroby nastupujú veľmi pomaly. Preto často ujdú pozornosti pacienta aj jeho blízkych, ktorí sú s ním v dennom kontakte. V tomto štádiu zväčša dochádza k spomaleniu pohybov, pocitu zvýšenej únavnosti, pocitu stuhnutosti, môže sa objaviť tras, ktorý býva v kľude a pri pohybe mizne. Objavuje sa nešikovnosť pri sadaní a vstávaní zo stoličky, chôdza začína byt neprirodzená, šúchavá, spomalená. Mení sa aj rukopis, písmenká sú nepravidelné, malé, písmo je neohrabané. S postupnou progresiou ochorenia a zhoršovaním hybnosti sa môžu objaviť ťažkosti s prehĺtaním, zvýšené slinenie, zabiehanie potravy. Je možné pozorovať zhoršenie reči, reč je pomalšia, monotónna, môžu sa objaviť zárazy v reči a zakoktávanie. Na začiatku sú tiež zjavné pomalé a nedostatočné pohyby, zriedkavé žmurkanie, zmenšenie písma, vymiznutie tvárovej a spontánnej gestikulácie a tendencia zotrvať dlho v jednej polohe. Nasleduje tuhnutie svalstva a kŕčové bolesti, najmä v krčnej oblasti, čo často vedie k zmene držania tela. Na začiatku môžu byť príznaky veľmi mierne.

Bežné obliekanie a jedenie začínajú trvať dlhšie, postihnutý pôsobí ako lenivý alebo ako pod vplyvom alkoholu. V plne rozvinutom štádiu Parkinsonovu chorobu charakterizuje zhrbená poloha, flegmatický výraz tváre, šúchavá chôdza, spomalené a strnulé pohyby, riedka reč a rytmické trasenie končatín. Mentálna schopnosť je zo začiatku zachovaná, len u menšej časti postihnutých sa rozvíja demencia.

Pokročilé štádium ochorenia

S postupnou progresiou ochorenia sa počiatočné príznaky zvýrazňujú a môžu sa objaviť nové príznaky. Stuhnutosť a spomalenie pohybov môžu prechodne na niekoľko minút vystriedať mimovoľné, vôľou neovládateľné pohyby. Môžu sa objaviť poruchy psychiky: zmätenosť, halucinácie, ťažké depresívne stavy.

Parkinsonova choroba je chronické, dlhotrvajúce ochorenie, ktoré spôsobuje nemalé ťažkosti postihnutému, ale aj jeho blízkym. Veľmi častým dôsledkom dlhodobého pôsobenia ochorenia na psychiku bývajú depresívne stavy. Odhaduje sa, že až 80 % pacientov s Parkinsonovou chorobou prekoná v priebehu ochorenia epizódu depresie. Depresia spôsobuje pocit smútku, beznádeje a frustrácie, ktoré môžu byť až tak silné, že postihnutý stráca záujem o život a okolité dianie. Objavujú sa poruchy spánku, strata chuti do jedla, strata životnej energie, problémy s koncentráciou.

Ak sa objavia niektoré z týchto príznakov, je potrebné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom, prípadne vyhľadať radu psychiatra alebo psychológa. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti, zvýšené nároky môžu viesť k psychickej únave až depresii aj u blízkych - v takom prípade netreba váhať a treba vyhľadať odbornú pomoc.

Užitočné rady pre dennú starostlivosť

Starostlivosť o pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neobmedzuje len na lekársku a zdravotnícku pomoc. Významnú úlohu zohrávajú životní partneri, deti, priatelia. Opatrovateľ môže pomôcť mnohými spôsobmi:

  • Zabezpečiť pravidelnú lekársku a rehabilitačnú starostlivosť. Pre pacienta s Parkinsonovou chorobou je veľmi dôležitý pravidelný pohyb, chôdza, plávanie.

  • Zabezpečiť vyváženú diétu, dostatočnú na udržanie primeranej váhy a dostatočný prísun vitamínov.

  • Ak má pacient problémy s prehĺtaním, musí jesť mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky alebo rozmixovanú.

  • Ak je to potrebné, treba zabezpečiť domácu odbornú zdravotnícku starostlivosť.

Užitočné rady na úpravu domáceho prostredia

  • Domáce prostredie treba upraviť tak, aby bolo bezpečnejšie a uľahčovalo pohyb a prácu pacientovi. Treba odstrániť zbytočné prekážky, upraviť nábytok, posteľ, sedenia, záchod, kúpeľňu. Všade tam, kde je to vhodné, treba umiestniť držadlá a zábradlia. Aj malé zmeny často môžu priniesť výrazné zjednodušenie a uľahčenie bežných životných úkonov.

  • Vhodný výber oblečenia, nahradenie malých gombíkov zipsom s väčším príveskom a iné úpravy môžu uľahčiť obliekanie.

  • Treba odstrániť z prostredia nebezpečné predmety a upraviť rizikové miesta.

  • Pravidelné a systematické vedenie poznámok o stave a problémoch pacienta uľahčí diskusiu s ošetrujúcim lekárom

  • Pacienta treba podporovať k nezávislosti a nerobiť za neho veci, ktoré dokáže, aj keď s obtiažami, urobiť sám.

Liečba a výskum Parkinsonovej choroby

Posledné roky priniesli významný pokrok v liečbe Parkinsonovej choroby, aj keď ide len o spomalenie jej priebehu a oddialenie nástupu najzávažnejších klinických príznakov. Podstatou liečby je úprava hladiny dopamínu.

Aj správna výživa môže udržať Parkinsonovu chorobu v obmedzenom rozsahu. Postihnutí by mali jesť veľa čerstvého ovocia, zeleniny a celozrnnej stravy s miernym množstvom bielkovín a nenasýtených tukov, mali by piť veľa tekutín a obmedziť príjem nasýtených živočíšnych tukov a cukrov.

Vieme, že fajčiari bývajú Parkinsonovou chorobou postihnutí o 50 % menej často ako nefajčiari. Predpokladá sa, že príčinou je pôsobenie niektorých zložiek tabakového dymu. Jedna Holandská štúdia ukazuje, že touto chorobou sú menej často postihovaní nie len fajčiari, ale aj ľudia, ktorí holdujú káve a alkoholu. Zaujímavý je i fakt, že riziko vzniku Parkinsonovej choroby sa znižuje so zvyšovaním intenzity fajčenia, pitia kávy a alkoholu.

Sú to pikantné fakty, ale pravda môže byť niekde celkom inde, pretože pozitívny vplyv na riziko vzniku ochorenia nemusí mať fajčenie, káva a alkohol, ale vrodená vyššia hladina dopamínu u ľudí, ktorí uvedeným látkam holdujú. Znížená hladina dopamínu je príčinou Parkinsonovej choroby a ľudia s nižšou hladinou dopamínu sú známi tým, že akýmkoľvek závislostiam podliehajú menej často. Naopak, vyššia hladina dopamínu je typická pre „narkomanov“ vyhľadávajúcich všetko nové, neobvyklé.

Jasno by mal priniesť až ďalší výskum, ktorý rozhodne, či rozhodujúcim činiteľom pre vznik Parkinsonovej choroby je vrodená nižšia hladina dopamínu a overí tiež vplyv iných návykových látok a početnosť ochorení na Parkinsonovu chorobu u osôb, ktoré návykovým látkam holdujú.

 

 

 

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

oddelenie výchovy k zdraviu

Žiar nad Hronom

2006